Malčice sú známou archeologickou lokalitou(paleolit,neolit,doba bronzová a laténska).Archeologické,písomné a jazykovévedné doklady

vedú k poznatku, že dedina Malčice jestvuje od veľkomoravského obdobia a patrí k najstarším v okolí.

Malčice boli zapisované do písomností od 13. do 17. storočia pod názvom Malcha, alebo Malcza. Meno dediny bolo odvodené od osobného mena Malica.Názov dediny je prvýkrát písomne doložený v roku 1274. V roku 1274 Malčice daroval kráľ Ladislav IV. Vavrincovi,synovi Petra

Na prelome 13. a 14.storočia patrili Štefanovi,synovi Pavla,ktorý v Malčiciach býval a ich názov používal v prídomku.

V roku 1322 sú už Mačice spomínané ako farnosť.

Od svojho vzniku patrili viacerým zemepanským rodinám. Už v 13. storočí tu bol postavený hrad, jeden z hradov, ktoré boli postavené po tatárskom vpáde Belom IV. Isté je, že Malčický hrad zbúrali v druhej polovici 15. storočia na rozkaz kráľa Mateja Korvína. Od roku 1461 sa tu často menili zemepáni.

Malčice mali v roku 1600 dvadsaťdva obývaných domov, kúriu zemanov, kostol, faru a školu.

Od roku 1693 tu vlastnili majetky rodiny Bástyovcov, Oroszovcov, Stepanovcov, Szinnyeyovcov, Szent-Lélekyovcov, Balogovcov, Bothovcov a Szentiványiovcov.

Od 18.storočia boli najväčšími vlastníkmi Oroszovci.

Od 19. storočia  tu mali majetky hlavne rodiny  Szentiványiovcov.

V Malčiciach stál aj kaštieľ, ktorý vystavali okolo roku 1862. Počas druhej svetovej vojny bol však úplne zničený a krásny park s exotickými stromami bol vyrúbaný. Okrem hradu a kaštieľa Súpis pamiatok ešte uvádza päť zemepanských kurií a kúpele.

Malčice boli významné svojim aktívnym a bojovým vystúpením v časoch sedliackého povstania na východnom Slovensku v roku 1831.

Obyvatelia sa zaoberali chovom oviec, ošípaných a výrobou sudov. Začiatkom 20. storočia bola v obci výrobňa sýrov a parná píla.